ANMELDENเมื่อทั้งสองอยู่กันคนละยุคต้องมาเป็นสามีภรรยากันในยุค 80 มีเรื่องราวมากมายเกิดขึ้น แต่...ไม่เป็นไร สามีเธอคือมือสังหารมาจากยุคโบราณนี่นา เธอไม่กลัวคนพวกนั้นหรอก
Mehr anzeigen****** LONG STORY. DETAILED NARRATION. If hindi po okay sa inyo ang mahahabang kwento at madetalyeng narration skip this story na lang po! maraming salamat po!
WARNING MATURE CONTENT R18+ This story contains scenes that are not suitable for young readers. Reader discretion is advised. DIRTY GAMES WITH THE BILLIONAIRE by: Pennieee Arazella Fhatima Montes "You are always drunk, Ariston! tapos uuwi ka pa dito sa bahay nang may dala-dala kang babae? saan ka kumukuha ng kakapalan ng mukha mo, ha? wala ka na ring respeto sa akin bilang ama mo!" My father, Argon Montes shouted. This is just a normal day for me. Oo, normal na araw. Dahil ang kuya ko ay sa umaga ang uwi, hindi sa hapon, hindi sa gabi o tanghali kung hindi sa umaga. Lasing na lasing at may kasama pang babae. Habang pababa ako ng hagdan sa may gilid ay nakita ko ang kasama ni kuya. Maigsi ang suot na skirt halos lumitaw na ang pisngi ng pwet, luwa ang dibdib at naka designer bag na isang sulyap ko lang ay alam ko nang peke. "Dad, come on? Parang hindi mo naman ito ginawa noon? we were so young when we witnessed how you brought btches in this home." This argument will last for sure. Pero dahil nga sanay na ako ay pasok sa isang tainga labas sa kabila lang. Nang makababa ako ng hagdan ay dumaan ako sa mismong gitna nila. Dad looked at me for a few seconds. I didn't greet any one of them but when I saw in my peripheral vision that the woman which was just the same level as my shoulder looked at me, I raised my middle finger at her. "Hey, Ara! that's not nice! ganiyan ba ang natututunan mo sa University ninyo ngayon?" sigaw ni Kuya Ariston. Tumigil naman ako sa paglalakad at humalukipkip, pumihit rin ako paharap sa kanila at blangkong tumingin. Okay, I'll give them some of my attention. Hinead to foot ko rin iyong babae at tumaas ang gilid ng aking mga labi nang makita ang kakapalan na makeup nito. "You have no taste in women, Kuya. Gustong-gusto mo talaga ng mga clown btches." "Hoy! malakas akong sumampal, ha!" sabi ng babae sa akin. I pouted my lips and nodded at her. Nang lumapit ako pabalik sa kanila ay tumingin ako kay Dad at nang pumihit ako paharap sa babae ay ibinaba ko ang aking mga kamay at walang sabi-sabi na sinampal ito sa mukha. "Aahh!" tili nito at kung hindi hawak ng kuya ay tiyak na tumumba na sa sahig. "Pero mas malakas akong sumampal. Ayan. Masakit ba?" tanong ko. Dad was shaking his head. He didn't say any words and just turned his back. Pumunta na sa silid niya na narito lang rin sa baba. Then, the woman muttered curses at me. Galit na galit ang mga mata na nakatingin sa akin at alam ko na gaganti. I know also that my brother will not stop his btch. Kaya naman ako na ang lumapit, when I raised my hand for another slap the woman went on my brother's back to hide. "Tama na iyan, Arazella, 22 ka na hindi ka na dapat nakikipag-away ng ganiyan," naiiling na sabi ni kuya. "What does it have to do with my age? Iyan ngang kasama mo mukhang 30 pero pumapatol pa sa mas bata." "W-What? I'm 24 only!" sagot ng babae ng sinamaan ko naman ng tingin. "Eat and then go to your University. Patapos na ang huling semester, hindi ba? ga-graduate ka na sa mga susunod na buwan." Hindi ako sumagot at nakatingin lang ako sa kaniya. Bakit parang bigla siyang nagkapakialam sa akin? ito rin ang unang beses na kinausap niya ako tungkol sa pag-aaral ko. "As if you care if I will graduate or not--" "I care because you will help me manage Dad's company." Sa narinig ko ay marahas akong napatingin sa kaniya. Umiling ako ng dahan-dahan. They knew that's not what I want. Sinabi ko na sa kanila, hindi pa man ako nagsisimulang mag-college. I told them that I want to be a model. Pero ipinursige nila ang kursong business management. Oo at sinunod ko iyon pero hindi ang paghawak ng kumpanya ang nais ko. "Don't look at me like that, sis. Alam ko naman na hindi ka rin makakahindi sa oras na si Dad ang makiusap sa iyo." And he fckng knows that. He's always using Dad against me. Kahit noong mga bata pa kami dahil nga alam niyang mahal na mahal ko ang aming ama. At kay Ariston, pakiramdam ko ay ibang tao ang tingin niya dito kaya may sama talaga ako ng loob sa kaniya. "Fck your btch, kuya. Pagkatapos ay lumayas ka nang muli," sabi ko na lang at tumalikod. Mabibigat ang mga paa na tinungo ko ang kusina. This is the first time that I got this mad. Hindi ko lubos maisip na masisira ni kuya ang umaga ko sa pagpapaalala kung ano ang hinaharap na nais nila para sa akin ni Dad. I was very vocal about what I want, pero ang ama ko ay walang tiwala sa kuya ng buo. He loves his company so much na hindi niya iyon kayang iwan lang kay Kuya Ariston. Kaya ako ay nahahati sa pagmamahal kay Dad at sa pagmamahal ko sa sarili ko na gawin ang aking gusto. "Why is it so hard, Mommy?" tumingin ako sa larawan ng aking ina na nasa harapan ko mismo. It's here in the dining area. Napangiti ako at inabot ang picture frame. My mother was a model. A famous one. Pero namatay siya nang ilang buwan pa lang ako. Ang kwento ni Kuya Ariston ay aksidente daw. Ito at si Dad pero nakaligtas ang ama namin at ang Mommy ay hndi. Simula rin nang mamatay ito ay nagbago na ang aming ama. Nag-uuwi na noon ng babae kahit mga bata pa lang kami ni Ariston, but, he maintain the good image of his company. Iyon lang rin kaya hanggang ngayon ay masagana ang buhay namin. "I really want to be like you, Mom..." I said. "But, how? when Dad and Kuya were the ones planning my future for me?" Dahan-dahan kong ibinaba ang larawan niya at itinuon ang aking mga mata sa pagkain. Kumagat ako sa toasted bread pero nanatili lang iyon sa aking bibig at hindi ko nginuya. I felt my eyes heated after the pain struck my chest. "I just want a complete and happy family. Iyong puno ng pagmamahalan..." napahinga ako ng malalim. My tears fell down. Hirap na hirap akong maabot iyon ngayon, alam ko na rin naman na imposible dahil sa relasyon ni Dad at ni Kuya Ariston. They always fight. It's been so long, and a lot of years have passed already. Away sila ng away habang ako ay aral ng aral sa kursong hindi ko naman gusto. I breathed deeply. Binilisan ko na lang ang pagkain. Dalawang oras na lang bago ang first subject ko. Male-late na ako. Sht. Nadala ako masyado sa nangyari. After I finished my breakfast I went to my room immediately. The University is a 45 minutes long drive kaya naman madaling-madali ako ngayon. After taking a bath, I changed right away. Plain white fitted top at black straight cut jeans ang aking isinuot. It's friday kaya civilian day pero ang uniform talaga namin ay corporate attire. "Oh fck," mura ko nang maiwan na naka-on ang plantsa. Mabuti na lang at hindi nasunog ang cover! Nang makatapos ako ay tinungo ko agad ang labas bitbit ang tatlong malalaking libro sa aking kamay at ang sling bag ko na nahuhulog pa sa aking balikat. "Aghh! Hindi ako pwedeng ma-late!" Kasalanan ito ni Kuya Ariston at ng clown btch niya, eh!วันรุ่งขึ้น ซิงโจวกลับไปที่ศาลเจ้าอีกครั้ง เขาเห็นแค่ร่างของเหลียงฝูที่นอนแน่นิ่งอยู่ที่พื้น ร่างของเหลียงฝูเริ่มแข็งตัวแล้ว คาดคะเนเวลาที่เสียชีวิต เหลียงฝูคงมาที่นี่หลังจากที่พวกเขาออกไปจากที่นี่ ไม่รู้ว่าวิญญาณของเหลียงฝูนั้นล่องลอยไปอยู่ที่ไหน ซิงโจวเดินออกมาจากตรงนั้นอย่างเงียบ ๆสามวันต่อมา ชาวบ้านก็ได้พบศพของเหลียงฝูที่ศาลเจ้า ก็รีบลงจากเขาไปแจ้งเจ้าหน้าที่ตำรวจ ตำรวจก็รีบไปหาครอบครัวเหลียงเพื่อสอบถามดู เทียนตงร้องไห้ฟูมฟาย บอกว่าตนไม่รู้อะไรเลย ไม่รู้ว่าพี่ชายไปทำอะไรอยู่ที่ศาลเจ้านั่น ในใจของเทียนตนแม้จะรู้สึกเศร้าโศก แต่...หล่อนกลับรู้สึกโล่งอกมากกว่า ในที่สุด...ก็ไม่มีใครบังคับให้หล่อนอยู่ที่ลั่วเฉิงอีกต่อไปคนเป็น ๆ หายตัวไป เสี่ยวอวี่อยากจะแจ้งความคนหาย เพื่อเบี่ยงเบนความสนใจ ก่อนหน้านี้เธอได้เตรียมการไว้เรียบร้อยแล้ว พนักงานในร้านก็เป็นพยานว่าเถ้าแก่เนี้ยเกาเดินทางไปดูที่ทำเลเพื่อขยายสาขาร้านบะหมี่ เหตุผลนี้ทำให้เจ้าหน้าที่ตำรวจไม่สงสัยอะไร ทั้งครอบครัวต่างก็โศกเศร้าแต่...มีแค่ซิงโจวกับเสี่ยวอวี่เท่านั้นที่รู้ความจริงว่าเรื่องราวเป็นมายังไง แต่...พวกเขาก็ยังคงกังวล กังว
แต่...เกาเฟินยังห่วงทุกคนที่อยู่ที่นี่อยู่ จึงพูดกับทุกคนว่า “แต่ว่า...อวี่เอ๋อร์กำลังท้องอยู่ แม่อยากจะกลับไปคิดดูอีกที”“จะคิดอะไรอีกเล่า ทางนี้ไม่มีอะไรให้ลูกต้องห่วงเลยอาเฟิน แม่ยังแข็งแรงดี ร่างกายแม่ดีกว่าเมื่อก่อนมากแล้ว แม่ดูแลหลานกับเหลนของแม่ได้สบาย ลูกลองคิดดูสิอาเฟิน อาจิ่งอยู่ที่นั่นคนเดียวน่าสงสารแค่ไหน อาจิ่งเฝ้ารอลูกอยู่ตลอดเวลา แม่จะบอกอะไรให้นะ แม่รู้จักลูกชายของแม่ดี ถึงแม้จะอยู่ที่อื่นอยู่บนโลกนี้ เรื่องความรักน่ะ อาจิ่งรักใครรักจริง รักฝังใจไม่แบ่งใจให้ผู้หญิงคนอื่นหรอก ถ้าลูกไม่ยอมไปอยู่กับอาจิ่งที่นั่น ลูกชายแม่จะต้องเสียใจมากแน่ ๆ เกิดในอนาคตอวี่เอ๋อร์ไม่ฝันถึงอาจิ่งอีกจะทำยังไง ? เราก็จะไม่รู้ว่าอาจิ่งจะใช้ชีวิตต่อจากนี้ยังไง ? ถึงตอนนั้นลูกต้องเสียใจมากแน่ ๆ อาเฟิน เชื่อแม่เถอะนะ ไปอยู่กับอาจิ่งที่นั่นเถอะ ฝากดูแลอาจิ่งแทนแม่ด้วย”คำพูดของย่าโจวได้ปัดเป่าความลังเลสุดท้ายของเกาเฟินออกไปจนหมดสิ้น สุดท้าย...เกาเฟินก็ตัดสินใจที่จะไปอยู่กับหวงจิ่งที่นั่น..........เวลาผ่านไปไวเหมือนโกหก เสี่ยวอวี่ใกล้คลอดแล้ว ซิงโจวจึงรีบพาเธอมาที่โรงพยาบาล ไม่นาน...พี่ชายกับพี่ส
เกาเฟินพาเสี่ยวอวี่กลับมาพักที่บ้าน ไม่ลืมกำชับให้พักผ่อนเยอะ ๆ ร่างกายจะได้แข็งแรง จากนั้น...ก็โทรศัพท์ไปที่ทีมโบราณคดีบอกให้ซิงโจวรีบกลับมาที่บ้าน เกาเฟินไม่ลืมที่จะโทรศัพท์ไปแจ้งข่าวดีให้กับย่าโจวด้วย พอวางสายจากย่าโจว กำลังหมุนตัวจะกลับออกไปก็บังเอิญนึกได้ว่ายังไม่ได้โทรไปแจ้งข่าวดีให้กับพี่ชายกับพี่สะใภ้ของลูกสะใภ้ทราบด้วยซิงโจวทราบข่าวก็รีบตรงดิ่งมาที่บ้านทันที พอมาถึงเขาก็เห็นเสี่ยวอวี่กำลังนั่งอาบแดดอยู่บนเก้าอี้เอน เขาเดินไปนั่งยอง ๆ ลงตรงหน้าเธอ ก่อนจะเอาหูแนบท้องแบนราบของเธอ หวังอยากจะได้ยินเสียงหัวใจดวงน้อย ๆ สักหน่อย“คุณ ~ ตอนนี้ยังไม่ได้ยินเสียงหัวใจลูกหรอกค่ะ”“ผมได้ยินเสียงหัวใจคุณแล้ว มันแตกต่างจากปกติมาก”“คุณนี่จริง ๆ เลยนะ ฉันท้อง ก็ต้องตื่นเต้นเป็นธรรมดา” เสี่ยวอวี่ดึงเก้าอี้เล็ก ๆ มาให้เขานั่ง พลางพูดกับเขาว่า“วันนี้...ฉันเดินผ่านสหกรณ์ บังเอิญได้ยินเทียนตงคุยโทรศัพท์กับเหลียงฝู ฉันว่าเหลียงฝูต้องเดาออกแน่ ๆ เลยค่ะ ว่ากุนซือข้างกายองค์ชายสิบเอ็ดคือพ่อของคุณที่ทะลุมิติไปอยู่ที่นั่น”ซิงโจวเงียบไปครู่หนึ่ง ก่อนจะบอกให้เธอพักผ่อนไม่ต้องคิดมาก เขาจะจัดการเรื่องนี้
เสี่ยวอวี่ตื่นขึ้นมารู้สึกร่างกายอ่อนเปลี้ยเพลียแรงจนไม่อยากลุกไปไหน นึกถึงเรื่องเมื่อคืนที่อลหม่านกันเกือบทั้งคืน เธอก็รีบดึงผ้าห่มขึ้นมาคุมร่างไว้มิดชิดด้วยความเขินอาย ไม่ได้ลุกไปกินข้าว แม่สามีก็ไม่ได้มารบกวนเธอ ใกล้เที่ยง...ซิงโจวก็ได้นำมันเผาหอมกรุ่นเข้ามาให้“อวี่เอ๋อร์ คุณบ่นว่าอยากกินมันเผาไม่ใช่เหรอ ?” ทั้งสองมองหน้ากันแล้วอมยิ้มเสี่ยวอวี่รีบลุกจากเตียงไปล้างหน้าแปรงฟันเปลี่ยนเสื้อผ้า แล้วทั้งสองก็ไปนั่งกินมันเผาด้วยกันใต้ชายคาบ้าน ซิงโจวแอบหยิกแก้มขาวนวลเธอเบา ๆ ด้วย เกาเฟินยืนมองอยู่ข้างหลังพลางอมยิ้มไปด้วย แค่นี้จริง ๆ ที่ตนอยากจะเห็น ยืนมองอยู่ครู่หนึ่งก็หมุนตัวเดินกลับเข้าครัวไปทำอาหารกลางวันต่อก่อนหน้านี้ซิงโจวกับเสี่ยวอวี่ก็ดีต่อกัน แต่...รู้สึกว่ามันยังมีช่องว่างบางอย่างอยู่ระหว่างลูก ๆ สองคน ตอนนี้...ทุกอย่างราบรื่น ดีทุกอย่าง ลูกทั้งสองเข้าหอกันแล้ว ความสัมพันธ์ก็ยิ่งแน่นแฟ้นขึ้นไปอีก มื้อเที่ยงวันนี้ ตนต้องทำอาหารอร่อย ๆ บำรุงลูกทั้งสองสักหน่อยแล้วในช่วงเดือนอ้าย เสี่ยวอวี่กลับไปที่เมืองหยุนซินไปเยี่ยมพี่ชายกับพี่สะใภ้ เธอถามพี่สะใภ้ว่าอยากจะเปิดร้านบะหมี่เกาจี้
วันต่อมา...เสี่ยวอวี่เตรียมตัวออกไปทำงานที่ทุ่ง มีชาวบ้านกลุ่มหนึ่งเฝ้าจับตาดู ราวกับรอดูเรื่องตลก โดยเฉพาะอย่างยิ่งในตอนนี้ที่กำลังเข้าสู่ฤดูเก็บเกี่ยว ผลผลิตต้นฤดูยังรอการเก็บเกี่ยว ส่วนผลผลิตปลายฤดูจะต้องเร่งปลูกทันทีหลังจากเก็บเกี่ยวเสร็จ ขนาดร่างกายของผู้ชายยังทนไม่ไหวเลยหลายครัวเรือนจำต้องกั
วันนั้น...มีหมูป่าตัวหนึ่งวิ่งลงมาจากเขา วิ่งไปที่หน่วยผลิต 3 ของหมู่บ้านต้าเหอ มันพุ่งชนชาวบ้านบาดเจ็บ 2 คน ก่อนจะวิ่งไปเหยียบย่ำแปลงพืชผลเสียหายยับเยินไปทั้งแถบ ซิงโจวเป็นคนที่ชกหมูป่าตัวนั้นตายคาที่แล้วผู้ใหญ่บ้านก็ได้แบ่งเนื้อหมูป่าให้ทุกคน รวมถึงปัญญาชนคนอื่นๆ ด้วย ได้รับส่วนแบ่ง 4 ชั่ง ในบรร
เสี่ยวอวี่เห็นซิงโจวกำลังเหม่อ เธอก็เขย่าแขนเขาเบา ๆ พลางเอ่ยว่า“คุณ ~ อาหารอยู่ในถ้วยของคุณ นั่นหมายความว่าเป็นของคุณแล้ว รีบกินได้แล้ว”ตั้งแต่เล็กจนโต เขาได้กินไข่ไก่นับครั้งได้ อยู่ที่สนามฝึกซ้อมมีคนอยู่หลายร้อยคน ข้าวโพดชุบแป้งทอดที่ขึ้นราอยู่ในตะกร้าไม้ถูกโยนลงมาจากข้างบน ใครแย่งได้ก็มีกิน ใ
เสี่ยวอวี่ถามด้วยความประหลาดใจว่า “พี่ใหญ่ ทำไมแม่ถึงรู้ว่ามีกลุ่มพวกค้ามนุษย์ด้วยล่ะคะ ?”จินซานเอ่ยตอบด้วยความซื่อตรง ตรงไปตรงมาว่า “ก็พี่สะใภ้รองของเธอน่ะสิ ฝันเห็น ฝันเห็นว่า...ว่าเธอตามกลุ่มพวกค้ามนุษย์ไปเพราะอยากจะขายฝูซิงให้กับคนพวกนั้น”เสี่ยวอวี่แอบคิดในใจ มือทองอยู่ที่พี่สะใภ้รองแน่ ๆ ดูเ











